V Dolnej Bzovej sa stretli sklári z celého Slovenska

23.9.2014 MY Novohradské noviny str. 15 Čitatelské listy
PAVEL GREKSA

Príprava na štvrtý ročník čoraz obľúbenejších Bzovských sklárskych dní trvala dlhýchosemmesiacov. DOLNÁ BZOVÁ. Ani nepriaznivé počasie a neutíchajúci dážď neodradil skupinu nadšencov z Dolnej Bzovej, združených v OZ Skalník, aby si už po štvrtýkrát pripomenuli slávnu históriu výroby krištáľového a rezaného skla na Bzovej a súčasne aj históriu sklárskeho priemyslu v celom regióne od Detvy až po Utekáč. Veď v roku 1847 tu na štyroch taviacich peciach pracovalo až 200 zamestnancov a výrobky boli expedované loďami cez Pešť a Belehrad až do Konstantinopolu.

Príprava trvala dlhých osemmesiacov

Príprava štvrtého ročníka bola náročná, veď trvala skoro osem mesiacov. Výsledkom bolo až štvordňové stretnutie sklárskych majstrov z celého okolia. Dobré časy si sem prišli pripomenúť fúkači skla z Katarínskej Huty, Poltára, Kokavy na Rimavicou, ale boli tu aj študenti Strednej odbornej školy sklárskej z Lednického Rovného a odborná verejnosť z celého Slovenska.
Sklársku pec organizátori rozkúrili už v stredu, aby mohli dosiahnuť požadovanú teplotu 1260 stupňov Celzia. Vo štvrtok, keď už bola pec dostatočne rozkúrená, mohlo sa začať so zakladaním sklárskeho kmeňa. Bolo nádherné a poučné pozorovať pri práci bývalých sklárov, ktorí neskrývali radosť z toho, že sa im podarilo len pomocou dreva vykúriť pec. Veď je to jediná pec na Slovensku a možno aj v celej Európe, ktorá je vernou kópiou sklárskej pece z 18. storočia a kúri sa v nej drevom. A keďže všetko išlo dobre, v piatok sa mohlo začať s fúkaním skla. Za neustáleho udržiavania teploty sklárski majstri začali predvádzať svoje majstrovstvo. V sobotu v priestoroch bývalej školy ako sprievodný program podujatia organizátori otvorili výstavu ľudového skla zo zbierok súkromných zberateľov, študentov SOŠ sklárskej a Ateliéru skla pri Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Táto výstava bola pre návštevníkov otvorená až do konca podujatia. Návštevníci si mohli nielen pozrieť výstavu skla, ale aj sami si vyskúšať niečo vyrobiť – vyfúkať pohár, guľu zo skla, tí zručnejší aj niečo zložitejšie. Sobota sa niesla v akomsi historicky–technickom duchu. Prítomní sa mohli od organizátorov dozvedieť o histórii okolia a o technológii výroby skla. Večer sa konalo posedenie pri ľudovej hudbe. Celé podujatie vyvrcholilo v nedeľu. Ukážky akademického sochára Drahoša Príbela boli dôstojným ukončením Bzovských sklárskych dní.

NaBzovské sklárske dni prišli aj Maďari

Na tento deň prijali pozvanie aj obyvatelia dedinky Repášska Huta z Maďarska, ktorí sa prišli pozrieť na miesta, odkiaľ pochádzajú ich predkovia. Veď po ukončení sklárskej výroby na Bzovej sa časť obyvateľov presťahovala na Dolnú zem a tam pokračovala vo výrobe skla. Prišlo ich za autobus a na naše veľké prekvapenie všetci hovorili slovensky. Boli nadšení, čo Bzovári dosiahli a starosta prestál pri peci celý deň. Aj oni chcú vybudovať niečo podobné, no spoliehajú sa na finančnú pomoc od štátu.
Bolo to vydarené podujatie. Bzovské sklárske dni nepriniesli len kúsok histórie a ukážky umenia sklárov, ale aj iný pohľad na prístup ľudí k zlepšeniu života na dedine.
Veď malá skupina nadšencov nevystrkovala len ruky, aby získala peniaze, keď chcela niečo priniesť pre ostatných, ale svojimi rukami, nadšením a odhodlaním dokázala, že veľké myšlienky sa môžu zrodiť tak dobre v poslednej dedine na Slovensku, ako vo veľkých mestách, ktoré sa môžu od nich iba učiť.

Foto popis| Výroba Sklársku pec organizátori rozkúrili už v skôr.
Foto autor| FOTO:AUTOR


 

Takto sa fúka sklo

13.9.2014 Nový čas str. 09 Regióny
den
V Dolnej Bzovej rozkúrili historickú pec:

DOLNÁ BZOVÁ – Spojazdnili jedinú historickú pec na drevo. V Dolnej Bzovej, ktorá leží na hranici okresov Lučenec a Detva, cez víkend majstri spustia takmer rovnakú sklársku pec, aká tam stála pred 300 rokmi. V rámci Bzovských sklárskych dní si môžu prácu so sklom skúsiť aj detičky či úplní amatéri. Na vlastnej koži si to vyskúšala aj redaktorka Nového Času, podarilo sa jej vyfúknuť úctyhodnú bublinu. Ako sa zhotovujú výrobky zo skla? Tu je jednoduchý chý návod.

1. V peci sa zakúri drevom a postupne sa temperuje až na teplotu 1 260 °C, aby sa mohlo začať pracovať so sklom.
2. Do pernice (špeciálnej nádoby) sa vloží sklársky kmeň, ktorý je zložený hlavne zo sklárskeho piesku. Nádoba sa dá do pece a je tam 6 – 8 hodín, kým sa neroztaví z pevného skupenstva na tekutú sklovinu. Až potom sa vytiahne z pece.
3. Sklovina, ktorá pripomína med, sa naberie na píšťalu a fúka sa ňou do formy, kde získa požadovaný tvar. Potom sa už len pridáva sklovina a výrobok sa tvaruje podľa toho, čo chceme docieliť.
4. Hotový výrobok sa nakoniec dá schladiť na miesto, kde je 400 °C, aby nepraskol.

ODKAZ NA ČLÁNOK


Verejnosti predstavia, ako pracujú so sklom

9.9.2014 MY Novohradské noviny str. 13 Čitateľské listy/inzercia
PETER GREKSA
SKLÁRSKI MAJSTRI PREDVEDÚ SVOJE UMENIE

Tento víkend sa v Dolnej Bzovej chystá akcia, na ktorej sklári ukážuľuďom kus zo svojej práce. Pec začnú rozkurovať už v utorok.

DOLNÁ BZOVÁ. V r. 2013 vzniklo v Dolnej Bzovej občianske združenie Skálnik, ktoré nadviazalo na iniciatívu miestnych občanov historicky zdokumentovať činnosť sklární, v ktorých sa vyrábalo sklo od r. 1769 do r. 1890. Tieto sklárne boli vtedy postavené v Dolnej Bzovej v lokalite nazývanej Hrušnák po dohode vtedajšieho majiteľa pozemkov grófa Štefana Zichiho z Divína a sklárskeho majstra Bernarda Hupku zo severnej Moravy.
V. r. 2012 členovia spomínanej iniciatívy za výdatnej pomoci obcí Mýtna a Podkriváň a mikroregiónu Javor postupne postavili funkčnú dobovú sklársku pec. Táto pec je tradične drevom vykurovaná až na teplotu 1260°C, pri ktorej dochádza k taveniu skla. Raz do roka, na Bzovských sklárskych dňoch, z tohto taveného skla sklárski majstri vyrábajú rôzne výrobky a verejnosť tak má možnosť zoznámiť sa s ich prácou.
Na tento víkend, t.j. 12. – 14. septembra občianske združenie Skálnik pripravilo už IV. ročník Bzovských sklárskych dní. Pec sa začne rozkurovať už v utorok 9. septembra, aby sklo bolo pripravené v piatok 12. septembra.
Ukážky práce so sklom tak budú v priebehu celého trvania BSD až do nedele poobede. Svoju zručnosť predvedú sklári z Katarínskej Huty, Poltára, mladí sklári zo Strednej odbornej školy sklárskej z Lednického Rovného a študenti Vysokej školy výtvarných umení, ateliéru skla, z Bratislavy.
V nedeľu svoju tvorbu predstaví akademický sochár Drahomír Príhel. Celé podujatie bude sprevádzať bohatý kultúrny program s tradičným občerstvením.

Foto popis| Práca so sklom Raz do roka sklárski majstri vyrábajú rôzne výrobky a verejnosť tak má možnosť zoznámiť sa s ich prácou.
Foto autor| FOTO:AUTOR


Ipeľský región (23) (Rodinka.sk)

12.8.2014 rodinka.sk str. 00
Ipeľský región (23)

Autor: Zuzana Špačková

Už názov napovedá, že táto oblasť Slovenska sa dotýka rieky Ipeľ, ktorá na väčšej polovici svojho toku tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskou a Maďarskou republikou. Často sa pre tento región používajú pôvodné (župné) pomenovania Hont a Novohrad.

Lučenec, zdroj: Slovakia.travel

Okrem kedysi slávnych banských miest ako Krupina alebo Pukanec vyniká Poiplie najmä početnými zrúcaninami hradov – Fiľakovo, Divín, Modrý Kameň, Čabraď a neopomenuteľná je aj mohutná protiturecká pevnosť Bzovík.

Ak k tomu prirátame starobylé kláštory, kaštiele a množstvo unikátnych technických pamiatok, zasadených do prírodnej krajiny priam posiatej vinohradmi, ponúka sa nám viacero možností na príjemné strávenie času. Termálne pramene v kúpeľoch Dudince sú cieľom návštevy tých, čo túžia po rehabilitácii i oddychu.

Príroda a krajina

Poiplie leží v južnej časti Slovenska. Z juhu ho ohraničuje Dunaj a zo západu Ipeľ. Väčšia časť územia dolného toku Ipľa spadá do Podunajskej nížiny, charakteristickej poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a ovocinárstvom.

Pevnosť Bzovík, zdroj: Slovakia.travel

V tejto oblasti sa vyskytujú viaceré chránené prírodné rezervácie. Sú to tiež vyhľadávané miesta pre turistov, rybárov, či poľovníkov. V mnohých obciach máte možnosť vidieť vzácne a jedinečné historické a kultúrne pamiatky, stretnúť sa z tradičnými remeslami a zvykmi a spoznať pohostinnosť tunajších obyvateľov.

Zaujímavosti

Prirodzeným geografickým centrom Poiplia je mesto Lučenec. Najstarším dokladom o názve mesta je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa Lučenec uvádza ako Luchunch. Výsledkom historického vývoja Lučenca je historická zástavba mestského typu s prevažujúcou architektúrou meštianskych domov postavených v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia s bohatou výzdobou fasád v centre mesta. Tieto je možné obdivovať na prechádzke Masarykovou ulicou. Medzi dominanty mesta patria objekty kostolov, synagóga, budova radnice, mestského hotela Reduty.

Lučenecký park je jedným z najkrajších parkov na Slovensku. Priamo v meste sa nachádzajú aj dvestoročné chránené stromy. Platany pri Szilasziho kaštieli a Ginko dvojlaločné rastie vo dvore oproti reštaurácii Slovan. Blízka vodná nádrž Ľadovo poskytuje vhodné podmienky pre rybárov.

Synagóga v Lučenci, zdroj: Slovakia.travel

Za zmienku stojí Lučenský poklad, nájdený v katolíckom kostole po odkrytí krypty roku 1851. Obsahoval v Uhorsku najstaršiu čipku zo zlatých a strieborných nití, 5 zlatých prsteňov s rubínmi, 8 zlatých náhrdelníkov, 4 rehoľné a tenšie reťaze, 5 pozlátených strieborných opaskov, 2 zlaté spony, 82 zlatých perál, 150 strieborných mincí z obdobia vlády kráľa Mateja, Ladislava a Ľudovíta II., ako aj ďalšie strieborné a zlaté šperky. Uložený je v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti, v Lučenci bola jeho časť vystavená až roku 1997.
Najvyššou budovou v meste je kalvínsky kostol, jeho veža meria 64 m. Na vrchole veže sa nachádza kohút, ktorý sa otáča v smere vetra – má rozmery 175 x 185 x 80 centimetrov, vyrobený je z dreva a kovu, hrebeň je pozlátený.

Ďalšie významné mesto tohto regiónu je Poltár – mesto sklárov. Toto mesto leží na severovýchode Lučenskej kotliny v doline Poltarice. Medzi historické pamiatky patrí klasicistický kaštieľ (1782), evanjelický kostol (1791). Zaujímavosťou je aj technická kultúrna pamiatka, starý kamenný most cez rieku Ipeľ zo 17. storočia v mestskej časti Zelené. V blízkosti mesta v lokalite Kúpna baňa sa nachádzajú vzácne chránené druhy rastlín.

Sklárske tradície, zdroj: Slovakia.travel

Poltár sa spája aj s bohatou sklárskou tradíciou. Po krachu veľkej sklárskej fabriky sa len vďaka malým, novovzniknutým firmám kvalitné slovenské sklo brúsi, maľuje a predáva i naďalej do celého sveta. V meste je vybudované moderné kúpalisko s rozsiahlym areálom a doplnkovými službami. Vstup pre dospelých 2€, pre deti 1,50€.

V tomto regióne si na svoje prídu vyznávači agroturistiky a cykloturistiky, rybárstva a poľovníctva.

Aké veľké deti so sebou zobrať

Pobyt v tomto regióne zvládnu deti v každom veku. Závisí len od vás, aký konkrétny program si tu urobíte.

Ubytovanie

Ubytovať sa v mikrolokalitách regiónu Poiplia môžete všelikde – na súkromí, v penziónoch či hoteloch.

Vodná nádrž Ružiná, zdroj: Slovakia.travel

Ako tu stráviť rodinný čas

Približne 5 km od mesta Poltár v miestnej časti Prievrana sa nachádza Ranč Megi Prievrana, kde nájdete pokojné koníky vhodné na rekreačné jazdenie, či na vychádzky do okolitej prírody.

Absolvovať môžete aj cyklotúry, napr. do Geoparku Novohrad, a to z Lučenca na hrad Šomoška. Po ceste uvidíte známe čadičové útvary, ktoré isto poznáte z fotografií, učebníc – tzv. Kamenný vodopád. Čadič je tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu. Po ceste Cerovou vrchovinou si môžete ohmatať skaly a postáť na mieste, kde v treťohorách šľahala láva a popol zo sopiek.

Šomoška, zdroj: Slovakia.travel

13. – 14. 9. 2014 – Dolná Bzová, IV. ročník Bzovských sklárskych dní. Ukážky tavenia a spracovania skla s prihliadnutím na dobové technológie – prípravu a sušenie dreva pre vykurovanie sklárskej pece, drvenie kremeňa (žabice) a výrobu salajky. Výstava sklárskych výrobkov, vystúpenia folklórnych súborov a ukážky výroby tradičných hudobných nástrojov – gájd, heligónok, huslí, drumblí s možnosťou ich zakúpenia.

ODKAZ NA ČLÁNOK


Bzovské lesy skrývajú kaplnku aj stopy sklární

24.7.2014 Pravda str. 08 Letný seriál, 19. část
Dagmar Teliščáková

Má viac ako sto rokov, ukrýva sa v horách a patrí k slovenským unikátom. Nevšedná drevená kaplnka, obložená jedľovou kôrou, ktorú v lesoch nad Hornou Bzovou dal postaviť gróf Zichy. S ním sa spájajú aj kedysi veľmi známe bzovské sklárne. Hoci zanikli bez stopy, dnes ich v Dolnej Bzovej pripomína jedinečná historická sklárska pec, v ktorej vyrábajú sklo ako pred vyše dvesto rokmi. Nijaká podobná na Slovensku neexistuje. Kaplnka stojí na návrší neďaleko horárne nad Hornou Bzovou, miestnou časťou obce Podkriváň v detvianskom regióne. Pre svojich lesných robotníkov ju dal v roku 1900 vybudovať majiteľ Divínskeho panstva gróf Zichy. „Prečo ju obložili jedľovou kôrou, o tom záznamy neexistujú. Možno práve preto, že všade naokolo boli voľakedy jedľové lesy. V každom prípade je to slovenský unikát. Nikde inde takúto kaplnku v pôvodnom stave nenájdete,“ hovorí Peter Greksa z občianskeho združenia Skálnik, ktorý sa venuje miestnej histórii.
Steny kaplnky sú kusmi jedľovej kôry pokryté zvnútra aj zvonka. Raz do roka sa v nej dodnes koná bohoslužba. Jej novodobá verná kópia stojí v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu.
V blízkosti bzovskej výnimočnej kaplnky bola kedysi jedna z dvoch miestnych sklární, ktoré akoby sa do zeme prepadli. Druhá sa nachádzala asi štyri kilometre nižšie v časti Dolná Bzová, ktorá patrí pod obec Mýtna. Pred dvoma rokmi tu miestni nadšenci vybudovali historickú sklársku pec ako spomienku na zabudnuté tradície. „Pôvodnú sklársku pec na tomto mieste postavil v roku 1771 Bernard Hupka zo Vsetína, ktorému gróf Zichy prenajal pôdu a okolité lesy, odkiaľ mohol čerpať suroviny. Iba nedávno sme tu objavili aj pozostatky štôlní na kopci Skálnik, kde sa ťažil kremeň. Vyrábali najmä tzv. ľudové sklo, teda poháre, taniere, fľaše, jednoducho sklo pre domácnosť, neskôr predmety začali aj brúsiť. V prvej polovici 19. storočia bzovské sklárne patrili k najvýznamnejším v Uhorsku, sklo sa predávalo až na Balkán. Zanikli na sklonku 19. storočia,“ približuje históriu Greksa.
Pec postavili podľa historickej dokumentácie, je vykurovaná drevom a sklo v nej vyrábajú podľa dobovej receptúry spred vyše dvesto rokov. Je jediná na Slovensku, kde si sklári môžu vyskúšať tradičnú technológiu. Najbližšie tak urobia počas Bzovských sklárskych dní v septembri, ktoré organizuje združenie Skálnik. Sklárne tohto typu boli kedysi vo viacerých obciach v Podpoľaní a v Novohrade.
Za ďalším unikátom stačí zájsť do centra Podpoľania, do neďalekej Detvy, známej folklórom a miestnymi tradíciami. Práve v Podpoľaní sa zrodila nielen fujara, ale aj jedinečné drevené vyrezávané kríže. „Sú raritou na Slovensku i v Európe, nikde inde ich nevyrábali v takej podobe ako tu. Korene ich výroby pravdepodobne mohli siahať až do 17. storočia, kedy sa kríž akostopy sklární

taký dostáva na územie dnešného Slovenska a v tom čase vzniká aj mesto Detva. Historicky máme však doložené kríže, ktoré pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia,“ vysvetľuje vedúca Podpolianskeho múzea v Detve Renáta Babicová.
Prícestné maľované vyrezávané kríže stoja aj v súčasnosti na rázcestiach, popri cestách, pri kostoloch i na okolitých lazoch. Tradícia ich výroby má svojich pokračovateľov dodnes. Menšie slúžili kedysi ako náhrobné kríže na cintorínoch. Návštevníci si ich môžu pozrieť na kalvárii v blízkosti detvianskeho cintorína, kde sa nachádza samostatná expozícia s približne štyrmi desiatkami náhrobných krížov z prvej polovice minulého storočia. Milovníci prírody a turistiky si určite prídu na svoje, ak sa vyberú obdivovať krásy Poľany, ktorá ponúka množstvo viac či menej náročných túr a celý rad zaujímavostí. K atraktívnym trasám zaiste patrí prechod po okraji pozostatkov krátera (kaldery) vyhasnutej sopky Poľana či skalný útvar Kalamárka nad Detvou s archeologickým náleziskom pozostatkov pravekého a včasnostredovekého hradiska a vyhľadávané miesto na skalolezectvo. Pri výstupe na Prednú Poľanu upúta vodopád Bystrého potoka a v Hrochotskej doline Bátovský balvan alebo Jánošíkova skala. Tieto prírodné výtvory spolu s detvianskymi krížmi a folklórom patria k siedmim divom Poľany.

O autorovi| Dagmar Teliščáková © Horná a Dolná Bzová


Bzovské lesy skrývajú unikátnu kaplnku aj stopy sklární

24.7.2014 pravda.sk str. 00 Cestovanie – Ostatné
Dagmar Teliščáková, Pravda

Má viac ako sto rokov, ukrýva sa v horách a patrí k slovenským unikátom.

Nevšedná drevená kaplnka, obložená jedľovou kôrou, ktorú v lesoch nad Hornou Bzovou dal postaviť gróf Zichy. S ním sa spájajú aj kedysi veľmi známe bzovské sklárne. Hoci zanikli bez stopy, dnes ich v Dolnej Bzovej pripomína jedinečná historická sklárska pec, v ktorej vyrábajú sklo ako pred vyše dvesto rokmi. Nijaká podobná na Slovensku neexistuje.

Kaplnka stojí na návrší neďaleko horárne nad Hornou Bzovou, miestnou časťou obce Podkriváň v detvianskom regióne. Pre svojich lesných robotníkov ju dal v roku 1900 vybudovať majiteľ Divínskeho panstva gróf Zichy. „Prečo ju obložili jedľovou kôrou, o tom záznamy neexistujú. Možno práve preto, že všade naokolo boli voľakedy jedľové lesy. V každom prípade je to slovenský unikát. Nikde inde takúto kaplnku v pôvodnom stave nenájdete,“ hovorí Peter Greksa z občianskeho združenia Skálnik, ktorý sa venuje miestnej histórii. Steny kaplnky sú kusmi jedľovej kôry pokryté zvnútra aj zvonka. Raz do roka sa v nej dodnes koná bohoslužba. Jej novodobá verná kópia stojí v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu.

Hľadajte s Pravdou Divy Slovenska

V blízkosti bzovskej výnimočnej kaplnky bola kedysi jedna z dvoch miestnych sklární, ktoré akoby sa do zeme prepadli. Druhá sa nachádzala asi štyri kilometre nižšie v časti Dolná Bzová, ktorá patrí pod obec Mýtna. Pred dvoma rokmi tu miestni nadšenci vybudovali historickú sklársku pec ako spomienku na zabudnuté tradície. „Pôvodnú sklársku pec na tomto mieste postavil v roku 1771 Bernard Hupka zo Vsetína, ktorému gróf Zichy prenajal pôdu a okolité lesy, odkiaľ mohol čerpať suroviny. Iba nedávno sme tu objavili aj pozostatky štôlní na kopci Skálnik, kde sa ťažil kremeň. Vyrábali najmä tzv. ľudové sklo, teda poháre, taniere, fľaše, jednoducho sklo pre domácnosť, neskôr predmety začali aj brúsiť. V prvej polovici 19. storočia bzovské sklárne patrili k najvýznamnejším v Uhorsku, sklo sa predávalo až na Balkán. Zanikli na sklonku 19. storočia,“ približuje históriu Greksa. Pec postavili podľa historickej dokumentácie, je vykurovaná drevom a sklo v nej vyrábajú podľa dobovej receptúry spred vyše dvesto rokov. Je jediná na Slovensku, kde si sklári môžu vyskúšať tradičnú technológiu. Najbližšie tak urobia počas Bzovských sklárskych dní v septembri, ktoré organizuje združenie Skálnik. Sklárne tohto typu boli kedysi vo viacerých obciach v Podpoľaní a v Novohrade.

Za ďalším unikátom stačí zájsť do centra Podpoľania, do neďalekej Detvy, známej folklórom a miestnymi tradíciami. Práve v Podpoľaní sa zrodila nielen fujara, ale aj jedinečné drevené vyrezávané kríže. „Sú raritou na Slovensku i v Európe, nikde inde ich nevyrábali v takej podobe ako tu. Korene ich výroby pravdepodobne mohli siahať až do 17. storočia, kedy sa kríž ako taký dostáva na územie dnešného Slovenska a v tom čase vzniká aj mesto Detva. Historicky máme však doložené kríže, ktoré pochádzajú z prelomu 19. a 20. storočia,“ vysvetľuje vedúca Podpolianskeho múzea v Detve Renáta Babicová.

Prícestné maľované vyrezávané kríže stoja aj v súčasnosti na rázcestiach, popri cestách, pri kostoloch i na okolitých lazoch. Tradícia ich výroby má svojich pokračovateľov dodnes. Menšie slúžili kedysi ako náhrobné kríže na cintorínoch. Návštevníci si ich môžu pozrieť na kalvárii v blízkosti detvianskeho cintorína, kde sa nachádza samostatná expozícia s približne štyrmi desiatkami náhrobných krížov z prvej polovice minulého storočia. Z dielní miestnych rezbárov pochádzajú aj kríže na symbolickom cintoríne vo Vysokých Tatrách, ktoré vyrobili takmer pred osemdesiatimi rokmi.

Milovníci prírody a turistiky si určite prídu na svoje, ak sa vyberú obdivovať krásy Poľany, ktorá ponúka množstvo viac či menej náročných túr a celý rad zaujímavostí. K atraktívnym trasám zaiste patrí prechod po okraji pozostatkov krátera (kaldery) vyhasnutej sopky Poľana či skalný útvar Kalamárka nad Detvou s archeologickým náleziskom pozostatkov pravekého a včasnostredovekého hradiska a vyhľadávané miesto na skalolezectvo. Pri výstupe na Prednú Poľanu upúta vodopád Bystrého potoka a v Hrochotskej doline Bátovský balvan alebo Jánošíkova skala. Tieto prírodné výtvory spolu s detvianskymi krížmi a folklórom patria k siedmim divom Poľany.

Autor: Dagmar Teliščáková, Pravda

ODKAZ NA ČLÁNOK


V Dolnej Bzovej rozkúrili historickú pec: Ukážeme vám, ako sa fúka sklo!

13.9.2014 cas.sk str. 00
Nový Čas

V peci sa zakúri drevom a postupne sa temperuje až na teplotu 1260°C, aby sa mohlo začať pracovať so sklom.

Ďalšie

3 fotografie

v galérii

dnes, 00:00 / Spojazdnili jedinú historickú pec na drevo. V Dolnej Bzovej, ktorá leží na hranici okresov Lučenec a Detva, cez víkend majstri spustia sklársku pec.

V rámci Bzovských sklárskych dní si môžu prácu so sklom skúsiť aj detičky či úplní amatéri. Na vlastnej koži si to vyskúšala aj redaktorka Nového Času, podarilo sa jej vyfúknuť úctyhodnú bublinu. Ako sa zhotovujú výrobky zo skla? Tu je jednoduchý návod.

Ďalšie 3 fotografie v galérii.

V peci sa zakúri drevom a postupne sa temperuje až na teplotu 1260°C, aby sa mohlo začať pracovať so sklom. Autor: den

Ďalšie 3 fotografie v galérii.

Do pemice (špeciálnej nádoby) sa vloží sklársky kameň, ktorý je zložený hlavne zo sklárskeho piesku. Nádoba sa dá do pece a je tam 6 – 8 hodín, kým sa neroztaví z pevného skupenstva na tekutú sklovinu. Až potom sa vytiahne z pece. Autor: den

Ďalšie 3 fotografie v galérii.

Sklovina, ktorá pripomína med, sa naberie na píšťalu a fúka sa ňou do formy, kde získa požadovaný tvar. Potom s a už len pridáva sklovina a výrobok sa tvaruje podľa toho, čo chceme docieliť. Autor: den

Ďalšie 3 fotografie v galérii.

Hotový výrobok sa nakoniec dá schladiť na miesto, kde je 400°C, aby nepraskol. Autor: den

Nový Čas
ODKAZ NA ČLÁNOK